Jovibarba - mrazu odolný sukulent
August 13, 2010
Medzi menej známe, mrazu odolné sukulenty patrí rastliny rodu Jovibarba. Celkový počet číta päť druhov, niekoľko variet, poddruhov a kultivarov. Jovibarby nevynikajú svojou farebnosťou tak ako skalnice, celkový výber je tiež oveľa menší ale svojimi vlastnosťami a nároky na pestovanie sa im plne vyrovnajú.
Rod Jovibarba sa na prvý pohľad od rodu Sempervivum odlišuje mladými
rastlinkami, ktoré sú k dcérske ružicu pripevnené tenkými pakorene, z ktorých sa samovoľne oddeľujú a zapúšťajú korienky v blízkom okolí. Vďaka tomu môžu jovibarby rast i na veľmi ťažko prístupných miestach v skalke. Drobné guľôčky mladých ružíc sa zakotúľa do štěrbinek len niekoľko mm širokých, okamžite zapustí korienky a postupne, tak sa rastlina rozrastá, vyplní aj tú najužšiu štrbinu medzi kameňmi.
Odlišná od HOSTA je aj stavba ružíc. Rastliny vytvára husté, pevné trsy, tvorené jednotlivými rastlinami pevne stěsnanými k sebe, takže niekedy býva problém oddeliť jednu rastlinku zo stredu porastu. Rast je oveľa pomalšia ako u HOSTA snáď aj preto sa jovibarby na našich záhradkách nevyskytujú tak často, napriek tomu že to sú veľmi cenené rastliny. Aj ich trhová hodnota je oveľa vyššia ako u HOSTA. Býva až trikrát tak vyššia.
Snáď najznámejším druhom bežne pestovaným je Jovibarba sobolifera s ružicami do piatich centimetrov v priemere. Vyskytuje sa v českej republike. Miniatúrny druh je J. arenaria, ktorá vytvára nízky, hustý, pevný koberec zložený z drobných ružičiek. Tú nájdeme v Alpách v Rakúsku, Taliansku a Slovinsku. Jovibarba heuffelii je atraktívnym a zberateľmi veľmi ceneným druhom sa sivozelenými listy, rastúcim v Albánsku a Rumunsku. V Taliansku, Maďarsku, Albánsku. Chorvátsku, na Ukrajine a slovenské zasa nájdeme druh Jovibarba hirta.
Jovibarba je ideálny rastlinou pre okrasné nádoby, skalky a suché múriky. Je veľmi nenáročná, nevyžaduje zvláštne drenáž ani zimnú ochranu proti vlhku. Vďaka odpadávanie dcérskych ružičiek je schopná zaplniť aj také štrbiny, kde sa neuchytia žiadna iná rastlina. Druh síce neoplýva farbami tak ako skalnice, ale pevné, guľaté ružice s červeným vyfarbením na špici listov s priemerom od 5 mm do 5 cm zaujmú na prvý pohľad. Na pestovanie v našich záhradách môžem tieto rastliny len odporučiť.
krasa-skalnica © 2010










































Pridajte komentár