Aloe aristata

February 5, 2010

Aloe aristata je charakteristické svojím veľkým množstvom listov s typickým jehlicovitým zakončením a typickými bodkami s ostnitým zakončením. V čase kvitnutia sú určujúce papierové listene, ktoré sa objavujú na kvetným stvolu. Druh sa radí do skupiny juhoafrických zakrpatených aloe, spoločne s ďalšími piatimi druhmi, ktorými sú A. bowiea, A. brevifolia, A. humilis, A. longistyla, A. variegata. Pre túto skupinu sú typické malé ružice, väčšinou usporiadané do skupín, zriedka rastúce jednotlivo. Okrem Aloe variegata majú všetky druhy tejto skupiny úzke, dovnútra zahnuté listy. S výnimkou Aloe bowiea sú kvety zvyšných druhov pomerne veľké. Meno aristata má pôvod z latinského slova "aristata" = tŕnistá. Pomenovanie sa vzťahuje k jemnému otrnění plochy listu.

Aloe aristata sa vyskytuje v skupine až 12 ružíc, každá s priemerom 10 - 15 cm. Listy v ružici sa sú vo veľkom počte, sú úzke, trojuholníkového tvaru, zužujúci sa do dlhých osina. Farba je tmavo zelená s veľkým množstvom voľne roztrúsených bodiek po oboch stranách listu, z ktorých sú niektoré hrbolkovité s drobnými ostňami. Okraje listov sú s jemným bielym zúbkovaním. Zúbky sú dlhé do 2 mm. Rastlina netvorí kmienok. Kvetenstvo dorastá až 70 cm výšky a nad polovicou svojej dĺžky sa väčšinou delia na dva až šesť výhonov. Každý výhon nesie až 30 bledo červených alebo ružových rúrkovitých kvetov, mierne stočené dolu a ktoré sú u báza nafúknuté. Obdobie kvitnutia je mesiac november.

Druh rastie v pomerne širokej oblasti Južnej Afriky, rastie smerom od centrálneho a východného Karoo východne k Východná Kapské provincii, Free State, Lesothe a KwaZulu-Natal. Nadmorská výška jednotlivých stanovíšť sa pohybuje medzi 200 a 2 200 metrami. Oblasti výskyty druhu v centrálnom Karoo a hory v Lesothe sa radí medzi najchladnejšie oblasti južnej Afriky.

Aloe aristata je pomerne odolný druh, ktorý sa dokáže na sucho prečkať aj výraznejší teploty pod bod mrazu. Vo svojom prirodzenom prostredí rastliny nepôsobí príliš atraktívne, listy ružíc sú väčšinou vysušené a stočené dovnútra. Naopak v kultúre je to pekná rastlina s rovnými napitými listy a pravidelného rastu. Na pestovanie vonku volíme miesto s ranným alebo podvečernom slnkom. Na plnom slnku rastliny trpia stresom, listy sa sťahujú do ružice a sfarbujú do neprirodzenej červenej farby (ktorá upozorňuje na to, že nie je niečo v poriadku). Substrát by mal byť hrubo štrkovitá, výživný a priedušný. Vhodnou nádobou je nízka miska, ktorá poskytuje dostatok priestoru pre novo tvoriaci sa ružice. Tie sa začínajú tvoriť akonáhle materská rastlina svojimi koreňmi vyplní pestovateľské nádobu. Pri pestovaní na okennom parapete volíme miesto slnečné. Zálievka by mala byť v čase rastu pravidelná v rozmedzí približne raz za 10, podľa počasia. Pri zimovania v chlade rastlinu nezalievame, maximálne raz udržiavacia zálievkou za kľudové obdobie. Pri zimovania v izbovej teplote tiež obmedzíme zálievku na interval raz za tri nedele až mesiac. Aloe aristata je nenáročný druh vhodný aj pre začínajúcich pestovatelia sukulentov.

krasa-skalnice © 2010